Mária Holósiová

Darovala farnosti zlatom vyšívaný ornát s erbom Szászyovcov. Mária Hollósyová  sa narodila 1. februára 1858 v Opoji. Jej výšivky z dielne výšivkárskeho spolku Izabella si objednával uhorský a španielsky kráľovský dvor, no tiež ich nosila aj belgická šľachta a používali sa na  korunovačných slávnostiach a cirkevných obradoch. Za svoju prácu získala na výstave v Trnave zlatú medailu, v Komárne striebornú medailu, za ornát pre ostrihomskú baziliku dostala prémiu, za rúcho na výstave v Paríži dostala striebornú medailu a Spolok na tej istej výstave získal najvyššie ocenenie Grand Prix. Mária Hollósyová sa vo svojej dobe zaradila medzi najvýznamnejšie európske vyšívačky.  Zomrela v Cíferi 15. apríla 1945, kde je aj na cintoríne pochovaná.

Jozef Dóka st.

Narodil sa 22.októbra 1926 v Opoji v rodine fotografa. Od troch do dvanástich rokov žil u svojej tety v predvojnovom Berlíne, kde navštevoval aj školu. Po návrate z Berlína sa vďaka ateliéru svojho otca v Seredi začal aujímať o fotografovanie a neskôr sa rozhodol tento obor študovať. Najskôr študoval na oddelení fotografie Strednej školy technickej v Bratislave (rok 1942-1944) a následne na Štátnej grafickej škole v Prahe (rok 1945-1948), kde študoval u profesora Františka Drtikola , známeho českého maliara a fotografa. Po absolvovaní ďalej študoval pod odborným vedením Júliusa Balogha.Pracoval prevažne na dielach monumentálnej tvorby v architektúre, v autorskej dvojici Dóka-Bartek.Táto autorská dvojica sa zúčastnila viacerých súťaží na dotvorenie architektúry, kde získala niekoľko ocenení. Z nich treba spomenúť to najväčšie- Diplom laureáta a strieborná medaila svetovej výstavy realizovaných projektov v roku 1989 v Sofii a špeciálna cena starostu mesta Viedeň, ktorú získal celý kolektív autorov za realizáciu pešej zóny v Trave.Jozef Dóka sa v menšej miere venoval aj komornej tvorbe (zátišia, najmä v olejom. Zomrel v Trnave.

František Hlavička

Učiteľ, básnik, filológ. Narodil sa 10.novembra  1924  v  Opoji. Patrí  ku  generácii  básnikov  Miroslava Válka a Vojtecha  Mihálika.Po absolvovaní vysokej školy Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval slovenský  jazyk a  dejepis, prešiel  viacerými  učitelskými pôsobiskami. Ako učiteľ pôsobil v Beckove, Starej Turej, Majcichove, Križovanoch, Skalici, Senici a  inde. Jeho  poézia  LÁSKA  vznikla v ťažkých  povojnových časoch, v roku 1947. Jeho neľahkú životnú púť lemovala láska k poézii a kráse umenia vôbec, čo sa odrazilo aj v tematike publikovaných diel. Preslávil sa básnickými zbierkami VOLANIE, RIEKANKY a PROMENÁDA. Zomrel v roku 2006 v Trnave.

Ľudovít Gašpar Zaosek

Kňaz, ľudový spisovateľ. Vlastným menom Ľudovít Gašpar. Narodil sa 1.júla 1841 v Opoji, zomrel 28.mája 1908 v obci Dlhé Pole, okres Žilina, kde je aj pochovaný. Pochádzal zo zemianskej rodiny, no sám mal bližšie k pospolitému ľudu, čoho dôkazom bolo aj jeho želanie   mať po smrti nad hrobom len jednoduchý kríž. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Trnave, po ich skončení študoval teológiu v Nitre, kde bol v roku 1866 vysvätený za katolíckeho kňaza. Ako kaplán pôsobil v Štiavniku, Pruskom, Bytči a v Nitre. Od roku 1874 až do svojej smrti bol farárom v Dlhom Poli na Kysuciach. Znalcom a šíritelom jeho diela sa stal opojský rodák František Hlavička, ktorý ho vo svojich štúdiách označil za nekonvenčného humoristu a satirika, s obľubou vyjadrujúceho sa nárečím a žargónovým prejavom pospolitého ľudu. Zaosek sa po prvý krát literárne začal prejavovať v 70. rokoch v “Černokňažníkovi” a po viacročnej odmlke v rokoch  1899, 1900 a 1901 v týždenníku Kresťan. Pod pseudonymom Zaosek vydal aj v roku 1900 v Budapešti svoju knižnú prvotinu pod názvom “Dedinský hasič”, v ktorej sa tiež prezentoval Michal Ďulík veršovanou poviedkou Mlynár a pltníci. Neskôr nasledovali diela “Vybrané spisy humoristické Zaoseka”(1902), “Chlieb svätého Antona”(1903), v tom istom roku ešte “Dlhého jazyka sestričky vo svete” a “Pobožný korhel”. Neskôr vyšli “Dva listy starého učiteľa”(1904), “Rozpomienky na jeden trnavský piknik alebo domáci pinklbál pred 5O rokámi” (1905).Zaosek sa v týchto dielach profiloval ako spisovateľ so zmyslom pre humor a recesiu. V roku 1968 pri príležitosti 60. výročia úmrtia tohto kňaza a spisovateľa odhalili v Opoji svojmu rodákovi na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu.

Jozef Bohunický

Katolícky kňaz, narodený dňa 7.9.1956 v Opoji. Po absolvovaní strednej školy v roku 1975, pokračoval v štúdiu na Teologickej Cyrilo Metodskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení vysokej školy v roku 1980, sa jeho prvým pôsobiskom stala Skalica, kde pôsobil ako kaplán dva roky. V rokoch 1982 a 1983 bol na krátky čas kaplánom v Nových Zámkoch a v rokoch 1983 a 1984 kňazom v bratislavskom Dóme sv. Martina. Tu na krátky čas pôsobil aj ako dočasný správca fary Martinského dómu. Od 1.10.1984 sa jeho dlhotrvajúcim pôsobiskom stal Sv. Jur. Od roku 2005 je dekanom v Piešťanoch. Aj keď odlúčený od svojej rodnej obce, zostal Jozef Bohunický verným rodákom. Úprimný vzťah k svojmu rodisku vyjadril vo vyznaní, v ktorom sa prihovára všetkým ľuďom nezabúdajúcim a zároveň hlásiacim sa k miestu, kde sa narodil.