ThLic.Mgr.Pavol Zemko, Th.D.

Rímskokatolícky kňaz, homiletik, vysokoškolský pedagóg, člen Spolku sv. Vojtecha v Trnave, člen Redakčnej rady časopisu Duchovný pastier, člen Rady národnej kultúry v Martine.

Osobná stránka rímskokatolíckeho kňaza tu

Curriculum vitae – Životopis

Narodil sa 21.11.1964 v Topoľčanoch, Základnú školu pre 1. – 5. ročník navštevoval v Kamanovej v rokoch 1971 – 1975, v nej pokračoval v rokoch 1975 – 1979 v Základnej deväťročnej škole v Preseľanoch. Po jej skončení absolvoval v rokoch 1979 – 1983 Gymnázium v Topoľčanoch, ktoré ukončil maturitnou skúškou 10. 6. 1983.

V rokoch 1983 – 1988 absolvoval RK CMBF v Bratislave, ktorú ukončil absolutóriom 7. 6. 1988.

9. 12. 1987 bol vysvätený biskupom Mons. ThDr. h. c. Jozefom Ferancom za diakona v Dóme sv. Martina v Bratislave a 18. 6. 1988 bol vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici tým istým biskupom vysvätený za kňaza pre službu v banskobystrickej diecéze, kde aj začal pôsobiť ako kaplán vo farnosti Banská Bystrica – mesto. V rokoch 1988 – 1990 absolvoval Základnú vojenskú službu v Plzni a v Tachove. Po prepustení do civilu bol v roku 1990 znova ustanovený za kaplána v Banskej Bystrici – meste. V zimnom semestri akad. roku 1990/ 1991 pôsobil ako prefekt disciplíny a štúdií v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, odkiaľ odišiel za farára do Chrenovca – Brusna v okrese Prievidza, kde pôsobil do roku 1993. Potom bol preložený za farára do Detvy, v roku 1995 za farára do Kriváňa, kde sa stal aj inšpektorom pre vyučovanie náboženstva v detvianskom dekanáte. 1 júla  1997 bol preložený za farára do farnosti sv. Martina v Martine – meste, zároveň sa stal dekanom martinského dekanátu, členom Presbyterskej rady banskobystrickej diecézy a delegátom Dozornej rady pri  Základnej škole Antona Bernoláka v Martine.

V roku 1996 na RK CMBF UK v Bratislave napísal prácu u prof. ThDr. Viliama Judáka, PhD na tému: História farnosti Kriváň a získal titul Mgr. V rokoch 1995 – 1998 študoval na PAT – e v Krakove, kde napísal prácu pod vedením Doc. Dr. hab. Štefana Kopereka, CR: Homiletický prínos F. V. Sasinka na Slovensku a získal titul ThLic. V rokoch 1998 – 2004 diaľkovo študoval na RK CMTF UP v Olomouci, kde obhájil doktorskú prácu na tému: olomoucké homiletické směrnice v kontextu doby, homiletiky, homílie a v kontinuální reflexi československých homiletických časopisů od počátku až po konec roku 1989 ( příspěvěk k dějinám homiletiky na Moravě, na Slovensku a v Čechách ) pod vedením prof. Pavla Ambrose, SJ, ThD, čím mu bol priznaný titul Th. D.  Následne bol 21. 5. 2004 promovaný za doktora teológie. 24. 9. 2003 ukončil doplňujúce pedagogické štúdium na RK CMBF UK v Bratislave zamerané na vyučovanie náboženskej výchovy na základných a stredných školách kvôli získaniu pedagogickej spôsobilosti záverečnou prácou na tému Homília a homiletika v katolíckej Cirkvi v Československu do uvedenia Druhého vatikánskeho koncilu.

Od akademického roku 1996/ 1997 začal z poverenia banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža ako odborný asistent vyučovať homiletiku na Teologickom inštitúte sv. Františka Xaverského RK CMBF UK Bratislava v Banskej Bystrici – Badíne, ktoré ukončil zimným semestrom 2000 / 2001. Na základe splnomocnenia bratislavsko – trnavského arcibiskupa a metropolitu, Mons. Dr. h. c. Jána Sokola od akad. roku 2005/ 2006 znovu prednáša homiletiku na Teologickej fakulte TU v Bratislave a zároveň aj kresťanský svetonázor na Prírodovedeckej fakulte UCM v Trnave.

Od 1.1.2001 bol na vlastnú žiadosť a na základe povolenia banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža v zmysle kán. 271 CIC presídlený do služieb Bratislavsko – Trnavskej arcidiecézy, kde sa stal farárom v Majcichove, excurrendo v Opoji v okrese Trnava Od 5. 1. 2003 ešte bol ustanovený aj za výpomocného duchovného vo farnosti Abrahám, kde bol zároveň od 15. 2. do 30. 6. 2003 ustanovený aj za administrátora farnosti.

Arcibiskup – metropolita, Mons. Ján Sokol, ho vymenoval 22. 4. 2002 za člena  Redakčnej rady časopisu Duchovný Pastier za Bratislavsko – Trnavskú arcidiecézu; od roku 2002 je aj členom Rady národnej kultúry v Martine.

V rokoch 2003 – 2006 bol pre kňazov dekanátu Trnava – mesto špirituálom dekanátu. Na Valnom zhromaždení SSV v Trnave, 27. septembra 2003, bol zvolený za člena Výboru SSV a na jeho prvom zasadnutí 21. 10. 2003 bol zvolený za tajomníka SSV a člena Predsedníctva SSV, kde pôsobil do 2. 5. 2006. V roku 2004 sa stal členom Rady školy pri ZŠ Jána Palárika v Majcichove.

Knižne publikoval tieto samostatné práce:

1.     Hlásateľ pravdy, rok C. Ekono – Print, Martin pre Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, B. Bystrica – Badín: 1997.

2.     Svetlo viery. Beriss, Martin: 1998.

3.     Homiletický prínos F. V. Sasinka na Slovensku. Beriss, Martin: 1998.

4.     Hlásateľ pravdy. rok A; Beriss, Martin: 1998.

5.     Nech slnko svieti, kde si Ty! Beriss, Martin: 1999.

6.     Si potrebný, Pane… ( Svetlo viery II. ). Beriss, Martin: 1999.

7.     Jozef Karell. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Majcichov: 2002.

8.     Pápežov ruženec svetla. Kon – Pres, Trnava: 2004.

9.     Aj my sa mu klaniame. Myšlienky k Roku Eucharistie: 2005.

10. Majcichov s ružencom v ruke. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Majcichov: 2006.

11. Opoj s ružencom v ruke. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Opoj: 2006.

Jeho články sú uverejňované v časopisoch:

·        na Slovensku – Katolícke noviny, Duchovný Pastier, Zrno, Rodinné spoločenstvo, Adoramus Te, Lumen veritatis, Život Cirkvi, Liturgia;

·        v Čechách – Fermentum;

·        v USA a v Kanade – Jednota

·        na webe – www.homilie.rimkat.sk

Prednášal na seminároch a konferenciách v Martine, Spišskej Kapitule, Dolnom Kubíne, Bratislave, Trnave, Opoji a v Banskej Bystrici – Badíne.

Duchovné obnovy viedol v Domaniži, okr. Považská Bystrica; Hertníku, okr. Bardejov; Horných Vesteniciach, okr. Prievidza; Nitrianskej Blatnici, okr. Topoľčany; Kamenici pri Lipanoch, okr. Sabinov; Košiciach – Terase; Brezovici, okr. Trstená; Hornej Marikovej, okr. Považská Bystrica; Gáni, okr. Galanta a v  Trnave.

Exercície dával v Prešove, v Belušských Slatinách, okr. Púchov a v Trnave.

 

Vdp.Mgr.Ján Hudec


Vdp. Mgr. Ján Hudec, farár, assesor – správca farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch
Pán Hudec absolvoval gymnázium v Topoľčanoch v roku 1987. Po maturite sa prihlásil na štúdium teológie na Rímsko-katolícku Cyrilometodejskú bohosloveckú fakultu v Bratislave.
Pre nedostatok kňazov bol vysvätený už po 4-tom ročníku teológie v r. 1992. Popri pastorácii absolvoval štúdium a získal akademický titul magister teológie v r. 2004.
Pastoračnú činnosť kňaza ako kaplán začínal v Senci, potom v Bratislave v kostole Najsvätejšej Trojice, ďalej ako administrátor farnosti Majcichov a Opoj pri Trnave s filiálkou v Hoste.
V r. 2001 bol pán Hudec menovaný za farára do farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave na Teplickej ulici. Pod jeho vedením bolo vybudované nové mramorové sanktuárium a bočný oltár. Rozvinula sa i činnosť v pastoračnom centre, kde okrem iného našla svoje spoločenské pôsobenie mládež, vrátane skautov. V r. 2002 bol Arcibiskupským úradom v Trnave poverený stavbou kostola, fary a pastoračného centra Najsvätejšieho srdca Ježišovho na Kramároch. Základný kameň a stavba tohoto kostola bola posvätená 29. 9. 2002. Posvätenie nového kostola a otvorenie farnosti sa podarilo 10. 12. 2005 za veľkej pomoci otca arcibiskupa Mons. Jána Sokola, metropolitu Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy. V tomto diele mu nezištne pomohla i naša samospráva.
V roku 2005 bol pán farár Hudec menovaný za farára Dómu svätého Martina v Bratislave a zároveň aj za dočasného správcu farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch do 30. 6. 2006. Za jeho aktívnu činnosť mu J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup a metropolita udelil cestný titul Assesor.
Popri pastoračnej činnosti kňaza ho J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup a metropolita Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy menoval v r. 2002 za člena výboru Spolku Svätého Vojtecha ako zástupcu za Bratislavsko Trnavskú arcidiecézu a v r. 2004 za člena Arcidiecéznej ekonomickej rady.
Pán farár Ján Hudec veľkou mierou prispel k rozvoju duchovnej a kultúrnej úrovne obyvateľov našej mestskej časti. Preto si zasluhuje aj ocenenie – Verejné uznanie Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.