Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 n.l.  prenikli na toto územie prvý Slovania. Pod ich tlakom časť pôvodného germánskeho etnika ktoré sa tu nachádzalo splinula. V roku 833 vynikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá doposiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča sa spomína “terra Opoy”, ako vlastníctvo Bratislavského hradu.

Ďalšou veľmi pozoruhodnou listinou je listina Bratislavskej kapituly datovaná 14.júna 1310. Vo voľnom preklade listiny sa uvádza okrem iného aj to, že došlo k výmene majetkov medzi komesom Matejom, synom komesa z Lefantoviec na jednej strane a Jenslinom – richtárom trnavským na druhej strane. V roku 1510 teda o dve storočia neskôr získava zem Opoj Pavol Holý , vedúca osobnosť medzi trnavskými Slovákmi. Z 18. storočia sa zachovalo viacero listín, ktoré potvrdzujú existenciu sporov medzi opojskými a majcichovskými komposesormi. Spori sa týkali hlavné polí a lúk nachádzajúcich sa medzi obcami a na ktoré si robili obe strany nárok. Tieto spory sa tahali až do konca 18. storočia.

 

Opoj v 20. storočí:
Začiatok 20-teho storočia. Obyvateľov obce a okolitých obcí trápila bieda, hlad a útrapy, ktoré sa v roku 1914 ešte zvýšili po vypuknutí prvej svetovej vojny. Aj do života Opoja zasiahla vojna veľmi kruto. Vyžiadala si životy 10 Opojčanov. Ich mená sú uvedené na pomníku padlých pred vstupom na cintorín. Koniec prvej svetovej vojny a vznik Československej republiky 28.10.1918 vítali s nádejou i Opojčania. Významnou udalosťou počas prvej republiky bola stavba novej školy. Obec sa k stavbe odhodlávala skoro 50 rokov. Dňa 30.08.1931  bola škola slávnostne otvorená a vysvätená. Ďalšou udalosťou, ktorá poznačila život obce bolo vypuknutie druhej svetovej vojny. Veľa mužov muselo narukovať. Na Vianoce v roku 1944 prišla do obce armáda Slovenského štátu. Hneď po prechode frontu vznikla milícia, ktorá mala chrániť majetok občanov a samotných občanov. Opoj  ani po roku 1945 nezmenil svoj charakter poľnohospodárskej obce. V roku 1950 bolo založené JRD. Súčasne sa začala obec rozvíjať. Medzi prvé projekty patrila výstavba budovy MNV  a materskej školy v roku 1951. V roku 1957 bola postavená požiarna zbrojnica a o 3 roky neskôr sa v obci urobili chodníky a miestne komunikácie. V roku 1965 bola postavená budova pre služby a bolo urobené verejné osvetlenie. Veľký význam pre obec mala výstavba kultúrneho domu v roku 1970 a jeho slávnostné odovzdanie v roku 1973. V roku 1975 bol postavený dom smútku a vyasfaltovali sa chodníky. V roku 1975 prišlo k zlúčeniu obcí Opoj, Vlčkovce a Križovany do jednej obce pod spoločným názvom Dudváh. V roku 1982 sa uskutočnila renovácia kostola, výstavba novej budovy materskej školy a školskej jedálne. V roku 1986 sa začalo s veľmi nákladnou akciou- plynofikáciou  obce. Z tých ktorý stáli v čele obce po roku 1945 ako predsedovia MNV, treba spomenúť : V. Vlachoviča (od r.1945), A. Mikuláša (od r. 1954), J. Drozdu (od r. 1964), J. Maderu(od r. 1966), P. Karnasa (od roku 1979)a A. Matúša (od.r 1981 v zlúčenej obci Dudváh).
Po roku 1990 kedy sa Opoj stal opäť samostatnou obcou si obecné zastupiteľstvo stanovilo ako prioritu výstavbu obecnej kanalizácie. V roku 1998 sa začalo s realizáciou.